Komunikujeme, ale nerozumíme (si)

Ten hlboký moment pochopenia: „Ahaaa… takže oni ma milovali, oni ma prijali, oni len komunikovali a prejavovali to iným spôsobom - my sme si vlastne len nerozumeli.“ To je ten oslobodzujúci moment, ktorý rozmotáva slučky neprijatého a nepochopeného dieťaťa na mnohých terapiách. Otvára bránu – von z traumy k pochopeniu a odpusteniu.

Pochopenie a prijatie

Pochopenie a prijatie, to je to čo potrebujeme cítiť vo vzťahoch – hlavne v rodine, s tými pre nás najbližšími ľuďmi a taktiež vo vzťahu sami k sebe - prijať sa takí, akí sme. Vychádza to však z našej primárnej potreby, potreby malého dieťaťa, ktorá keď nie je naplnená, ťahá sa s nami celý život. Až kým ju si nevšimneme cez závislostné vzťahy, nelásku, vnútorný chaos a iné náznaky nášho života volajúce o pozornosť s jediným zámerom - dosýtením tejto našej potreby pochopenia a prijatia.

A prečo teda táto potreba nebola naplnená? Až na nejaké prípady kedy bolo dieťa rodičmi naozaj odmietnuté, k tomu došlo práve preto, že s dieťaťom, teraz už s dospelým človekom sediacim u mňa na terapii, nebolo komunikované takým spôsobom, ktorý je jemu prirodzený a preto sa ako dieťa cítil neprijatý, nepochopený.

Druhotným javom celého tohto komunikačného nedorozumenia často ešte býva to, že nebola podporená a pochopená jeho individualita a tak až teraz, v dospelosti spoločne sa terapii odstraňujeme nánosy a objavujeme, čo ho vlastne baví a kým je.

Komunikujeme spolu na mnohých úrovniach a aj tak sa stáva, že si nerozumieme. Prečo to tak je?

Hovoríme síce rovnakým jazykom, ale každý sme nastavení ináč – naša komunikačná rovina je založená na iných princípoch, cez ktoré prijímame a odovzdávame či zdieľame informácie, podnety a reagujeme na nich. Kadiaľ teda vedie cesta k porozumeniu? Jedna z nich je cez poznanie komunikačných typov, ktoré túto rozdielnosť popisujú.

4 vrodené komunikačné tipy (KT) a ich kombinácie - rozumový, pocitový, sluchový a obrazový

1. Pocitový komunikačný typ - vníma informácie a komunikuje cez pocity a prežitky. Jeho komunikácia sa môže zdať neurčitá a práve pre ľudí ostatných komunikačných typov neuchopiteľná, keďže pocit ako taký je zafarbený vnímaním každého z nás a ťažko sa popisuje či definuje. Človek s týmto KT potrebuje cítiť bezpečie a sunálezitosť, blízkosť a objatie – toto sú pre neho jedny z naozaj dôležitých prvkov bez ktorých často upadá do depresií a cíti sa neprijatý.
   
   
2. Rozumový komunikačný typ - jeho základnou potrebou je rozumieť. Potrebuje dostatok dát a informácii, konkrétnosť, detaily a proces. Keď ich nemá dopytuje sa až kým nerozumie súvislostiam, potrebuje väčšinou odôvodnenie a logické vysvetlenie. V týchto princípoch aj komunikuje s okolím, predkladá informácie v logických súvislostiach a vyžaduje proces s konkrétnymi krokmi a postupnosťou – v tom sa cíti dobre a spokojne. Pocity ho moc nezaujímajú, on potrebuje primárne informácie a fakty.
   
   
3. Obrazový komunikačný typ - vníma cez videnie, obrazy. Čo vidí, tomu rozumie. Pri prijímaní informácii si skladá v mysli obraz a podľa týchto informácii si ho ďalej dokresľuje. Keď komunikuje, tak väčšinou popisuje nejakú svoju víziu, celkový obraz a na detaily sa často nezameriava, sú pre neho nudné a zdĺhavé. Zvykne komunikovať v príbehoch a tak najjednoduchšie aj informácie prijíma. Potrebuje si vytvoriť obraz, o ten sa môže oprieť a potom je spokojný.
   
   
4. Sluchový komunikačný typ - primárnym vnemom je u neho sluch. Nepotrebuje sa na vás dívať, ani vnímať vaše pocity, stačí počuť. Potrebuje mať možnosť rozprávať a zdieľať a zároveň potrebuje byť vypočutý, potrebuje aby mu bolo vyjadrené, že ho počúvate, vtedy u neho nastáva spokojnosť a pocit prijatia. Rad počúva aj sám seba a vadí mu hluk.

Tak už ste sa našli? U každého z nás je väčšinou jeden komunikačný typ prirodzene prevládajúci, avšak často máme dvoj alebo troj kombináciu komunikačných typov.

Pozor však na jednu podstatnú vec. Často sa stáva, že náš prirodzený komunikačný tým bol “prepísaný”, teda zmenený práve podľa KT našich rodičov, ktorému sme sa my prispôsobili alebo ho prebrali, prístupu pri vzdelávaní, prístupom systému atď. Skúste sa pri skúmaní svojho typu vrátiť ku svojej úplnej prirodzenosti.

Komunikácia sa prepisuje aj do úrovní, kde by ste ju možno nečakali

Nezabúdajme na to, že komunikácia prebieha na viacerých rovinách - komunikujeme aj sami so sebou pri rozhodovaní alebo s priestorom pri ukladaní vecí - napríklad pocitový typ sa primárne na možnosti naciťuje a preto je pre neho rozhodovanie medzi viacerými možnosťami dlhšie a pri veľkom množstve možností si pripadá zahltený a môže až spanikáriť, v priestore bude potrebovať svoj kútik a veci, s ktorými sa cíti bezpečne a príjemne (huňaté deky, vankúše, vonné sviečky).

Tam všade sa typy prejavujú. Zaujímavé je sledovať komunikačné typy a ich prejav aj pri partnerskom spolužití, môže to byť cestou k väčšiemu porozumeniu.

Základná výbava – poznanie, ktoré otvára brány životu v súlade

Z môjho pohľadu je cestou vyspelého človeka v prvom rade poznanie, pochopenie a prijatie seba vo svojej prirodzenosti, nájdenie spôsobu komunikácie so sebou samým, ktorý bude vychádzať práve z našej prirodzenosti.

Ale ako ďalšiu dôležitú úroveň vnímam otvorenie sa pochopeniu všetkých typov a prijatie krásy ich individuálnych rozličností – to totižto otvára možnosť vedomej komunikácie a schopnosť pochopenia a prijatia bytosti v našom okolí, čo tvorí podklad pre vzťahy plné porozumenia.

Toto rozdelenie, ktoré som vám aspoň v skratke predstavila, je súčasťou konceptu Tygří svet manželov Kopsových - vyvinuli ho ako hravý a praktický koncept pre pedagógov, ale aj rodičov. Je založený na prístupe k dieťaťu, cez pochopenie, poskytnutie priestoru pre rozvoj vedomia a hlavne spôsob podporujúci rozvoj individuality každého dieťaťa. Tento koncept šíria medzi rodičmi a pedagógmi už aj v ďalších krajinách.

Prešla som u nich školením a som ambasádorkou tohto konceptu. Pre mňa osobne je nástrojom, ktorý mi priniesol ďalšiu rovinu pochopenia obdobia detstva a vývoja a ukázal krásny spôsob vedomej výchovy slobodných bytostí s podporou ich potenciálu. Momentálne ho využívam hlavne spätným pohľadom pri terapiách, pri sprevádzaní ku nájdení svojej prirodzenosti, sebapoznaniu a odomknutiu svojho plného potenciálu.

Všetci sme boli deti a aj naši rodičia boli deti, prešli sme výchovou a detské traumy sa a s nami nesú, ovplyvňujú nás, ale práve cez ich pochopenie môžeme dôjsť k oslobodeniu a plnému návratu do svojej vlastnej prirodzenosti.